Ako veľmi vás môže traumatická udalosť rozhodiť? Kedy a ako sa z nej zvládnete dostať sám a kedy je, naopak, vhodné sa obrátiť na odborníka.
Akútna stresová reakcia, alebo aj akútna stresová choroba sa u niektorých ľudí rozvíja ako reakcia na život ohrozujúcu situáciu. Nastupuje bezprostredne po udalosti a jej trvanie by nemalo presiahnuť tri mesiace. Potom by išlo o posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), pre ktorú sú typické flashbacky.
Najčastejšie príčiny akútneho stresu
Väčšinou ide o také situácie, ktoré sú život ohrozujúce. Jedinec však musí byť pri nich fyzicky prítomný, nie ich iba sledovať v médiách. Aké sú typické príčiny rozvoja reakcie na stresovú situáciu?
- Živelné pohromy – sucho, záplavy, zemetrasenie, výbuch sopky, požiar atď.
- Vojny
- Vážne nehody – napr. autonehody
- Násilie – vr. domáceho a sexuálneho násilia, ale aj napr. prepadnutia
- Teroristické útoky
- Náhle úmrtie blízkej osoby
- Nečakaná správa o vážnej diagnóze
Kto je viac v ohrození?
Nie u každého, kto zažije traumatický zážitok, sa dostaví akútna stresová reakcia. Niektoré skupiny ľudí sú však ohrozené viac než iné. Ide o jedincov:
- ženského pohlavia,
- s psychiatrickým ochorením,
- s už prežitou traumou v minulosti,
- vyhýbavej povahy.
Typické prejavy pri akútnej stresovej reakcii
Príznaky akútnej stresovej reakcie sa objavujú buď bezprostredne po udalosti, alebo v priebehu niekoľkých ďalších dní. Rozdeliť ich podľa ich charakteru môžeme na fyzické a psychické. Zapríčinené sú vyplavením hormónu adrenalínu a nadmernou stimuláciou nervového systému.
Fyzické prejavy:
- búšenie srdca,
- lapanie po dychu,
- bolesť na hrudi,
- strach zo smrti,
- bolesť hlavy,
- bolesť brucha,
- nevoľnosť,
- potenie.
Psychické prejavy:
- nesústredenosť,
- poruchy spánku,
- výbuchy zlosti,
- podráždenosť,
- vyhýbanie sa akémukoľvek spojeniu s traumou (spomienky, miesta, osoby),
- poruchy pamäti,
- neschopnosť sa radovať.
Ako si poradiť sám
Pochopiteľne, existuje veľa spôsobov, ako sa snažiť ťažkú udalosť vstrebať.
- Bezpečie – Bodom číslo jeden k uzdraveniu je pocit bezpečia pre seba, prípadne aj svojich blízkych. Až vtedy máte možnosť sa „nadýchnuť“ a celú udalosť si zrekapitulovať. Ak sa v bezpečí necítite, zamyslite sa, čo by ste potrebovali, aby to tak bolo.
- Fyzické zdravie – Ide o oblasti spánok, pohyb, jedlo. Snažte sa naplniť tieto základné životné funkcie, potom sa vám bude omnoho lepšie fungovať a vracať sa do bežného života.
- Rozprávajte – Uvedomte si, čo sa vlastne stalo. Hovorte o tom s blízkymi. Je jedno koľkokrát. Pomáha nielen to, že rozprávate, ale že sa pri tom aj počujete.
- Psychická pohoda – Snažte sa robiť veci, ktoré vám robia radosť. Maľujte, tvorte, počúvajte hudbu, skladajte puzzle. Čokoľvek, na čo sa môžete sústrediť, vypnúť a byť len tu a teraz.
Ako preklenúť zložité obdobie bez následkov
Mnoho ľudí sa s ťažkou situáciou vyrovná samo a bez odbornej pomoci. Napriek tomu ak cítite, že je toho na vás veľa a problémy sú až príliš pohlcujúce, neváhajte sa obrátiť na odborníka. „Liekom“ voľby je v tomto prípade psychoterapia. Najlepšie skúsenosti sú s kognitívne-behaviorálnou terapiou. Obvykle sa začína až dva týždne po udalosti, aby mal daný jedinec čas na spracovanie emócií a udalostí sám. Lieky na tlmenie úzkostí alebo na podporu spánku odporúčané nie sú. Je to práve z toho dôvodu, že neodžitie si danej situácie vedie k posttraumatickej stresovej poruche. Anxiolytiká sa využívajú iba na tlmenie závažných úzkostných stavov, prípadne je možné použiť lieky na utlmenie búšenia srdca.
Čo keď sa spomienky vracajú
Ak vaše problémy trvajú dlhšie než mesiac, nedarí sa vám s udalosťou vyrovnať svojpomocne, prípadne ani s pomocou terapeuta, navštívte lekára. Mohlo by ísť o posttraumatickú stresovú poruchu.
(rhl)
Zdroje:
- https://patient.info/mental-health/stress-management/acute-stress-reaction
- https://www.verywellmind.com/all-about-acute-stress-3145064
- https://www.lifelinescreening.com/health-education/peripheral-artery-disease/chronic-stress-vs-acute-stress?sourcecd=WNAT003
- https://ada.com/conditions/acute-stress-disorder/
