Skip to content

Cítite sa vyčerpaní, negatívni a nevýkonní? Možno vás trápi syndróm vyhorenia

""
Cítite sa vyčerpaní, negatívni a nevýkonní? Možno vás trápi syndróm vyhorenia

Nič vás nebaví a emócie sa kamsi rozplynuli? Ide o zlú náladu, depresiu alebo syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia bol v nedávnej minulosti často skloňovanou témou, čo viedlo k tomu, že je zaradený do systému medzinárodnej klasifikácie chorôb (celosvetovo používaná klasifikácia ochorení, porúch a zdravotných problémov, ale tiež niektorých ďalších príznakov, situácií či okolností).

Jeho vznik sa dáva do súvislosti s dlhodobým a nadmerným stresom. Predtým sa predpokladalo, že sa týka iba pracujúcich. Dnes však už vieme, že ďalšou veľmi početnou skupinou, ktorá môže s pocitmi vyhorenia zápasiť, sú rodičia na rodičovskej dovolenke alebo tí, ktorí okrem svojho zamestnania a starania sa o rodinu opatrujú aj svojich nemohúcich rodičov. Ako vidieť, ohrozený môže byť takmer ktokoľvek. A ako zistíte, že sa vás alebo niekoho vo vašom okolí týka syndróm vyhorenia?

Ako spoznať syndróm vyhorenia 

Pokiaľ sa v nasledujúcich riadkoch nájdete, nie je dôvod panikáriť. Nemusí to hneď znamenať, že trpíte syndrómom vyhorenia. Ak však nejde o niekoľkodennú záležitosť, bolo by vhodné navštíviť odborníka, ktorý s vami váš zdravotný stav preberie. Prvou voľbou by mal byť praktický lekár, ktorý vás môže následne nasmerovať k psychiatrovi alebo psychológovi. V prípade vážneho stavu vám môže vystaviť péenku alebo odporučiť vhodnú medikáciu. Jedine špecialista dokáže rozlíšiť závažnosť stavu a určiť, o akú diagnózu presne ide. V akých situáciách však spozornieť a vydať sa do jeho ordinácie? Ide najmä o tieto pocity a stavy:

  • vyčerpanie a nedostatok energie,
  • pocit prázdnoty,
  • cynizmus, negativizmus, psychický odstup,
  • neschopnosť tešiť sa a radovať sa,
  • znížená efektivita,
  • neschopnosť zvládať každodenný život.

Okrem toho sa môžu vyskytovať:

  • častejšie ochorenia,
  • časté bolesti hlavy,
  • problémy so spánkom,
  • vysoký krvný tlak,
  • neschopnosť sústrediť sa,
  • samovražedné myšlienky.

Rizikové faktory

Nie každá stresujúca a náročná práca musí spôsobiť syndróm vyhorenia. I keď záleží na mnohých faktoroch, tie nasledujúce zvyšujú riziko, že sa u vás môže syndróm vyhorenia objaviť. A preto buďte obozretní v prípadoch:

  • Časovej tiesne – ľudia, ktorí pracujú na pozíciách, keď musia danú situáciu vyriešiť rýchlo a nemajú na svoju prácu dostatok času, bývajú ohrození častejšie. Ide  napríklad o hasičov alebo záchranárov.
  • Chýbajúcej podpory vedenia – asi nebude prekvapením, že v prostredí, kde cítite podporu, sa pracuje príjemnejšie ako v tých, keď pochopenie zo strany vedenia chýba či po vás ešte „šliape“.
  • Častých nezrozumiteľných zadaní – vedeli ste, že až 60 % zamestnancov úplne netuší, čo sa od nich v práci žiada? Ak väčšinu svojej energie vyplytváte na to, aby ste pochopili, čo od vás váš šéf chce, je niečo zle.
  • Nadmernej záťaže – občas sa stane, že musíte zostať v práci dlhšie alebo toho máte viac. Ak sa to však stane normou, aj tomu najzarytejšiemu optimistovi zmizne úsmev z tváre.
  • Nespravodlivosti – byť dlhodobo v kolektíve, kde sa určitý zamestnanec či skupina ľudí protežuje, môže viesť k pocitom beznádeje a zbytočnosti. Pracujte radšej pre niekoho, kto si bude vašu prácu vážiť.
  • Prítomnosti perfekcionistických osobnostných čŕt – snažíte sa, aby bolo všetko perfektné, či ste väčšinu času zachmúrení? Potom pre vás môže byť ľahšie vyhorieť ako pre iných. Takisto ak zažívate stres aj v iných oblastiach života ako len v práci, existuje zvýšené riziko, že sa u vás rozvinie syndróm vyhorenia.

Rozpoznajte prejavy ochorenia včas

Najlepšou prevenciou syndrómu vyhorenia by bolo, keby vznikali pracovné pozície, kde by nebol vyvíjaný nadmerný tlak, vedenie by bolo ústretové, zadávalo jasne definované úlohy, a každý by tak vedel, čo sa od neho vyžaduje. V práci by ste si rozumeli tak s kolegami, ako aj s nadriadenými a nikto by nikomu nenadŕžal. Bohužiaľ, ide o utópiu. Preto je vhodnou prevenciou zdravý životný štýl (pestrá a vyvážená strava, pravidelná športová aktivita, dostatok spánku a spánková hygiena, dostatok stabilných sociálnych väzieb, čas na seba a svoju vášeň). Pomôcť môže pravidelná sebareflexia vlastných pocitov, čo sa týka práce, alebo tiež môžete požiadať o hodnotenie od vašich blízkych. Ak vám povedia, že sa vaša nálada a správanie v ostatných týždňoch/mesiacoch zmenili, neberte to na ľahkú váhu.

Syndróm vyhorenia je ochorenie, ktoré sa môže týkať nás všetkých. Neotáľajte s návštevou odborníkov. Liečba býva zdĺhavá, a čím skôr začnete, tým skôr sa uzdravíte a budete sa môcť, plní síl a radosti opäť zapojiť do života.

(rhl)

Zdroje:

https://www.verywellmind.com/stress-and-burnout-symptoms-and-causes-3144516
https://www.bangkokhospital.com/en/content/burnout-syndrome

Ďalšie články

""

Prof. Radek Ptáček: Ide o to, naslúchať svojim pocitom

Dlhodobý stres je toxický. Prečo je dôležité byť vnímavý k sebe samému, čo obnáša syndróm vyhorenia a ako si budovať odolnosť voči stresu?
Čítajte viac >
""

Krok za krokom – ako sa cítiť šťastnejší?

Životná spokojnosť je stav mysle, keď sa cítime príjemne v súvislosti s tým, kde sa v živote nachádzame a čo sme vybudovali či získali. Neznamená, že už nie je o čo usilovať, a ani to neznamená, že by sme neprežívali útrapy a prehry.
Čítajte viac >
""

Uklidňujúca sila valeriány, medovky a mäty

Napätie, obavy, strach či úzkosti - mnohé ťažkosti môžu pomôcť zvrátiť rokmi overené rastliny s komplexom látok, ktoré majú upokojujúce a relaxačné účinky.
Čítajte viac >