Čo je to depresia

Depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia. Prejavuje sa zmenami nálady, nezáujmom až apatiou a zníženou výkonnosťou.
Depresia sa líši od bežných zmien nálad a nepríjemných pocitov prameniacich z nášho každodenného prežívania, ktoré zažíva každý z nás. Môže ovplyvniť všetky aspekty života vrátane vzťahov s rodinou, priateľmi a ďalšími osobami v našom okolí. Tiež môže viesť k problémom v škole a v práci.
Depresia môže postihnúť kohokoľvek a v akomkoľvek veku. Ľudia, ktorí prežili nejaké traumatizujúce udalosti, stratu blízkej osoby či napríklad zneužívanie, majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich depresia rozvinie. Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu depresie než muži.
Uvádza sa, že depresia v Európe patrí medzi jednu z najčastejších príčin pracovnej neschopnosti. Depresia a duševné ochorenie všeobecne sú navyše stále zaťažené mnohými predsudkami, čo ľudia trpiaci touto chorobou pochopiteľne vnímajú veľmi negatívne.

Depresia sa môže vyskytnúť jednorazovo alebo tzv. epizodicky. Ochorenie môže ovplyvňovať aj ročné obdobie, často sa objavuje na jeseň či v zimných mesiacoch. Podľa miery závažnosti rozlišujeme niekoľko kategórií depresie – obzvlášť rizikové je potom zvýšené riziko samovrážd. Konkrétne hovoríme o týchto formách depresie:

Depresívna epizóda. Prejavuje sa najmä skľúčenosťou, smútkom, ľahostajnosťou a stratou záujmu. Depresívne epizódy ďalej môžeme deliť na ľahké, stredne ťažké a ťažké.
Rekurentná depresívna porucha. Hovoríme o nej vtedy, ak sa objavia dve a viac depresívnych epizód. Aj v tomto prípade možno poruchu ďalej deliť podľa miery jej závažnosti.
Sezónna afektívna porucha. Ako už bolo uvedené vyššie, táto forma sa spravidla objavuje na konci jesene alebo v zime. Prejavuje sa najmä nedostatkom energie a zvýšenou potrebou spánku a priberaním.
Perzistentné afektívne poruchy. Ide o pretrvávajúce poruchy nálad, medzi ktoré patria cyklotýmia a dystýmia. Cyklotýmiou nazývame aspoň dva roky trvajúce zmeny nálad s miernymi prejavmi fázy mánie a depresie. Dystýmia je zas aspoň dva roky trvajúca, zároveň nepríliš závažná depresívna nálada.
Bipolárna porucha. Pri tomto ochorení sa striedajú depresívne epizódy s prejavmi skľúčenosti a manickej fázy povznesenej nálady, prípadne môže dôjsť k ich spoločnému výskytu, keď hovoríme o zmiešanej epizóde.
Atypická depresia. O tejto poruche hovoríme vtedy, ak fáza skľúčenosti občas preblesne aj obdobie veselšej nálady.

Podľa mechanizmu vzniku tiež rozdeľujeme depresie na:

Ako často sa objavuje depresia v populácii

Podľa štatistík bojuje s depresívnou poruchou zhruba 5 – 16 % osôb. Ženy pritom trpia týmto ochorením dvakrát častejšie než muži. Viac sa vyskytuje u chronicky chorých, najmä u osôb s onkologickým, srdcovo-cievnym, reumatickým či neurologickým ochorením. Tiež ňou častejšie trpia ľudia s chronickými bolesťami či osoby závislé od alkoholu či iných návykových látok. Negatívne sa na vzniku depresie podieľa aj hospitalizácia.

Tiež existujú určité rizikové obdobia v živote jedinca pre výskyt depresie – u žien ide okrem iného o obdobie šestonedelia a prechodu, u oboch pohlaví o obdobie dospievania a seniorský vek.

Priemerný vek, keď sa prejaví prvá depresívna epizóda, je zhruba 29 rokov, v poslednom čase však klesá. V prípade bipolárnych porúch sa prvé prejavy ochorenia spravidla objavujú skôr. Pravdepodobnosť choroby sa tiež odvíja od genetického zaťaženia.

Aké sú príčiny depresie

V súčasnosti sa predpokladá, že vznik depresie ovplyvňuje mnoho faktorov. Ide jednak o tie genetické, hoci v poslednom čase vedci predpokladajú, že rola genetiky je v tejto oblasti preceňovaná. Ďalšiu rolu hrajú psychologické aspekty, konkrétne povahové rysy jedinca, jeho výchova, vzdelanie a iné vlastnosti. Podľa jednej z teórií je depresia určitým typom naučeného správania – tzv. naučená bezmocnosť.

Depresia môže prepuknúť po silne traumatizujúcej udalosti, v takom prípade hovoríme o exogénnej depresii, ale tiež náhle a zdanlivo bezdôvodne – endogénna depresia.

Dostupné zdroje hovoria o týchto konkrétnych príčinách rozvoja depresie:

Chemická nerovnováha v mozgu. Tento stav sa u osôb trpiacich depresiou môže vyskytovať v častiach riadiacich náladu, myšlienky, spánok, chuť do jedla či správanie.
Hladiny hormónov. Riziko depresie môže zvyšovať zmena hladiny ženských pohlavných hormónov, a to jednak v dôsledku menštruačného cyklu, ďalej v období po pôrode či pred a v priebehu menopauzy.
Rodinná záťaž. Väčšie riziko výskytu depresie sa objavuje u osôb, u ktorých sa toto ochorenie či iné poruchy nálad vyskytli už predtým v rodine.
Trauma z raného detstva. Niektoré udalosti ovplyvňujú, akým spôsobom sa naše telo vyrovnáva so strachom a stresovými situáciami.

Štruktúra mozgu. Podľa niektorých teórií máme väčšie riziko vzniku depresie, ak máme menej aktívny čelný lalok. Nepanuje však zhoda na tom, či k tejto odchýlke dochádza pred alebo po nástupe depresívnych príznakov.
Zdravotný stav. Niektoré choroby môžu zvyšovať riziko rozvoja depresie, ide najmä o chronické ochorenia, nespavosť, chronickú bolesť, Parkinsonovu chorobu, náhlu mozgovú príhodu, infarkt či onkologické ochorenie.
Užívanie návykových látok. Alkohol či iné látky môžu zvyšovať riziko depresie.
Chronická bolesť. Bolesť, či už fyzického, alebo psychického charakteru, môže vyvolať depresiu.

Odborníci hovoria nielen o príčinách depresie, ale aj o ich rizikových faktoroch. Tieto aspekty sa však môžu zhodovať, teda príčinou, ale zároveň rizikovým faktorom môžu napríklad byť niektoré ochorenia. Medzi ďalšie rizikové faktory rozvoja depresívnej poruchy patria:

Depresia môže súvisieť aj s ekonomickými faktormi. S ochorením častejšie bojujú ľudia s nižším vzdelaním a príjmami či ľudia dlhodobo nezamestnaní.

Ako sa prejavuje depresia

O depresiu môže ísť vtedy, ak počas minimálne dvoch týždňov, buď po celé dni, alebo minimálne väčšinu dňa pociťujete nasledujúce prejavy:

smutnú, úzkostnú náladu a pocit smútku,
pocity beznádeje a pesimizmu,
pocity podráždenosti, frustrácie alebo nepokoja,
pocity viny, bezcennosti a bezmocnosti,
stratu záujmu o svoje koníčky a aktivity, ktoré vás inak tešia,
pociťujete stratu energie, únavu a určité spomalenie životného tempa,
problémy s koncentráciou, zabúdaním či so schopnosťou sa rozhodnúť,

problémy so spánkom, včasné budenie či, naopak, neschopnosť sa ráno zobudiť,
zmeny chuti do jedla či nečakaný nárast alebo stratu hmotnosti,
rôzne telesné bolesti, bolesti hlavy, kŕče či rôzne tráviace ťažkosti, ktoré nie sú spôsobené jasnou príčinou a po liečbe nemiznú,
myšlienky na smrť, samovraždu či samovražedné pokusy.

Pochopiteľne nie každý jedinec s depresiou pociťuje všetky tieto príznaky. Niekto ich pociťuje viac, iný menej. V prípade depresie však symptómy výrazne zasahujú do nášho dennodenného fungovania a spôsobujú nám značné ťažkosti.

Depresia tiež môže vyvolať ďalšie zmeny nálad či správania. Ide napríklad o:

Depresia sa môže prejavovať odlišne u žien aj u mužov. Každý jedinec síce pociťuje depresívne pocity, no spôsob, ako sa s nimi vyrovnáva, sa môže líšiť. Muži majú väčšiu tendenciu prejavovať skôr zlosť a podráždenie než smútok. Takisto v snahe vyrovnať sa s nepríjemnými pocitmi častejšie siahajú po alkohole či drogách.

Psychické ťažkosti sa tiež často môžu prejavovať určitou somatizáciou – búšením srdca, zvieraním na hrudi, dlhotrvajúcimi bolesťami hlavy, tráviacimi problémami.

Závažnosť a početnosť príznakov sa líšia podľa danej osobnosti jedinca, typu jeho choroby a jej štádia. Ak pociťujete opísané príznaky a tie sa dlhší čas nezlepšujú, respektíve máte vo svojom okolí niekoho s prejavmi depresie, vyhľadajte odborníka.

Dokážeme sa pred depresiou chrániť?

Jednoduchá prevencia depresie neexistuje, pretože ju ovplyvňuje príliš mnoho faktorov.

Existujú však niektoré mechanizmy, ktoré nás môžu do istej miery ochrániť. V tej súvislosti hovoríme o tzv. reziliencii, teda miere odolnosti proti negatívnym vplyvom. Reziliencia vysvetľuje, prečo sa niektorí ľudia zvládnu vyrovnať aj s veľmi závažnými tragickými situáciami bez toho, aby podľahli depresívnym stavom.

Medzi ochranné faktory patria o. i. stabilný okruh priateľov a určité sociálne zázemie, schopnosť požiadať blízkych o pomoc, materiálna istota, vyvážený duševný život a sebadôvera, zmysel pre humor. Rolu hrá tiež zdravý životný štýl – zdravá strava a dostatok pohybových aktivít, dostatok spánku, nefajčenie a obmedzená konzumácia alkoholu.

Pre zvládanie depresie a posilňovanie celkovej pohody je dôležité dodržiavať nasledujúce pravidlá:

Venovať sa činnostiam, ktoré nám predtým robili radosť.
Udržiavať kontakt s našimi priateľmi aj rodinou.
Pravidelne sa hýbať, aj keby malo ísť iba o krátke prechádzky.
Čo najviac dodržiavať pravidelný režim v jedle aj spánku.

Možnosti liečby depresie

Podľa závažnosti depresívnej poruchy možno voliť rôzne typy liečby. Lekár obvykle navrhne iba podpornú psychoterapiu a ďalej pacienta sleduje, ak:

má pacient menej prejavov depresie,
jeho ťažkosti sú iba občasné a trvajú kratšie než dva týždne,
ťažkosti sa objavili nedávno a je zjavná ich vyvolávajúca príčina,
má vo svojom okolí dostatočnú sociálnu podporu a nemá sebadeštruktívne myšlienky.

Aktívnu liečbu potom (praktický lekár) navrhne vtedy:

V prípade závažnejších príznakov je namieste sa zveriť do starostlivosti psychiatra:

Medzi konkrétne možnosti liečby radíme:

Psychoterapiu. Či už podporná, alebo špecifická psychoterapia by mala byť súčasťou liečby každého pacienta. Ide o určitú systematickú prácu s pacientom počas 12 až 16 týždňov, keď v akútnej fáze mierne až stredne ťažkej depresie má porovnateľné účinky ako terapia pomocou liekov.
Fototerapiu. Túto metódu lekár spolu s liekmi volí najmä pri sezónnej afektívnej poruche.
Telesné cvičenie. Existuje stále viac dôkazov, že pravidelné dennodenné cvičenie pomáha najmä pri ľahšej forme depresie.
Liečbu pomocou liečivých prípravkov. Pri stredne ťažkých až ťažkých formách depresie lekár spravidla pristupuje k liečbe pomocou antidepresív. V niektorých prípadoch však možno liečbu nasadiť aj pri ľahkých formách choroby. Lieky sa podávajú jednak v akútnej fáze ochorenia, prípadne aj v jej udržiavacej fáze (profylaxia) v snahe zabrániť návratu choroby. Výber liekov je, pochopiteľne, individuálny a záleží na mnohých okolnostiach.