Prof. Radek Ptáček: Ide o to, naslúchať svojim pocitom

Krátkodobý stres nám pomáha vyrovnať sa s krízovou situáciou, a môže tak byť naším spojencom. V dnešnej dobe však mnohí z nás trpia predovšetkým dlhodobým stresom, ktorý je podľa prof. PhDr. Radka Ptáčka, Ph.D., pre človeka vždy toxický a vedie k vážnym zdravotným problémom. Popredný odborník na problematiku stresu z Psychiatrickej kliniky 1. LF UK a VFN v rozhovore vysvetľuje, prečo je dôležité byť vnímavý k sebe samému, čo obnáša syndróm vyhorenia a ako si budovať odolnosť voči stresu.

Mnoho ľudí v dnešnej dobe zažíva predovšetkým dlhodobý, chronický stres. Patrí určitá miera stresu tak nejako k životu?

Chronický stres, ani v dnešnej uponáhľanej dobe, do života rozhodne nepatrí. Práve čas je faktorom, kvôli ktorému sa miera stresu stáva nezdravou. Stres je úplne prirodzenou reakciou na záťaž. Aktivuje náš organizmus, a tak nám pomáha s plnením náročných úloh. Jeho zdravá podoba je ale krátkodobá. Ak sa stresová aktivácia nášho organizmu stáva neoddeliteľnou súčasťou nášho života, je to zle. Naše telo a myseľ sú neustále v strehu a my sa postupne vyčerpávame. A to skôr či neskôr nedopadne dobre.

Ak príznaky preťaženia stresom nezaregistrujeme alebo cielene ignorujeme, kam až to môže dospieť?

Ďaleko. K únave, vyčerpaniu, kolapsu a chorobe. Preto je úplne nevyhnutné, aby sme sa naučili vnímať signály svojho tela a mysle, ktoré nám obvykle včas povedia, že niečo nie je v poriadku. Že by sme sa potrebovali zastaviť, oddýchnuť si a načerpať sily.

Môže mať dlhodobý stres aj psychosomatické dôsledky?

Stres je primárne fyziologická, teda telesná reakcia nášho organizmu. Z toho dôvodu vedie dlhodobý stres úplne vždy nielen k psychosomatickým, ale predovšetkým somatickým dôsledkom. Dlhodobý stres je pre naše telo niečo ako vysoko toxická látka, ktorá narúša funkciu všetkých systémov. Dramatickým spôsobom oslabuje imunitu, a to už po pomerne krátkej chvíli, možno aj po niekoľkých desiatkach minút. Náš organizmus sa tak stáva náchylnejším v podstate voči akýmkoľvek infekčným ochoreniam. Veľmi negatívne ovplyvňuje aj obehový systém, metabolizmus alebo nervovú sústavu. Dlhodobý stres je preto vstupnou bránou k vysokému krvnému tlaku, cukrovke, obezite alebo neurodegeneratívnym poruchám. Inými slovami, takmer za všetkým, čo si v živote naozaj neželáme, stojí stres.

Keď organizmus nemá z čoho brať

To platí bezpochyby aj o syndróme vyhorenia. Ako súvisí so stresom a aké sú jeho prejavy? Syndróm vyhorenia je v podstate dôsledkom dlhodobého stresu, je to vyčerpanie vnútorných zdrojov. Najprv sa prejavuje únavou, ktorá nereaguje na bežné metódy odpočinku a relaxácie. Prežijeme napríklad peknú dovolenku, ale aj tak sme unavení. K tomu sa pridáva strata zmyslu. Nič nemá cenu. No a potom už sa nabaľujú ďalšie nepríjemné prejavy. Úzkosť, nevysvetliteľný smútok, nespavosť, podráždenosť a mnoho ďalších pocitov, ktoré začnú rozožierať náš vnútorný pokoj a pohodu. Ide len o to, naslúchať svojim pocitom, vnímať, že sme vyčerpaní. Aj keď to je práve často problém. Neradi sa spoliehame na to, že niečo cítime, a chceme, aby nám to potvrdil nejaký odborník.

Nie je syndróm vyhorenia svojím spôsobom obrannou reakciou organizmu, vďaka ktorej vzniká priestor na zotavenie?

Syndróm vyhorenia nie je obranná reakcia, je to stav vyčerpania. Ten má samozrejme svoju informačnú hodnotu. Organizmus nás informuje o tom, že už skutočne nemá z čoho čerpať. Každý stav krízy, vyčerpania a nepohody je ohrozením, ale iste tiež určitým priestorom na zmenu. Keď sa však vyčerpáme až do špiku kostí, priestor na zotavenie už dostať nemusíme.

Bez zmeny životného štýlu to nepôjde

Akým spôsobom môžeme proti nadmernému stresu bojovať? Slovo bojovať asi nie je úplne správne. So stresom sa musíme naučiť žiť a pracovať s ním. Keď vieme, kedy môže prísť a ako nám môže pomôcť, stáva sa naším spojencom. Ak ho však necháme ovládať náš život, stane sa naším pánom. Každopádne základom dobrej odolnosti voči stresu je zdravý životný štýl, duševná pohoda a medziľudské vzťahy. Zdravý životný štýl, ktorý posilňuje naše duševné zdravie, zahŕňa pravidelný pohyb, pestrú stravu, jasné vymedzenie času na prácu a relaxáciu. Patrí sem aj čas na záujmy a koníčky. Duševná pohoda potom súvisí s tým, ako zaobchádzame s naším vnútorným svetom. Je potrebné, aby sme sa naučili relaxovať, vnímať prítomný okamih a byť zaň vďačný. Zdá sa to málo, ale je to viac, než si myslíme. A tým najsilnejším prostriedkom proti stresu a životnej nepriazni sú zdravé medziľudské vzťahy. Nezabúdajme na to a starajme sa o ne. Podržia nás, keď to budeme potrebovať najviac.

Je možné odporučiť aj nejaké techniky práce s psychikou?

Konkrétnych metód je nespočet a každému vyhovuje niečo iné. Každý si musí nájsť „to svoje“. Malo by vždy ísť o aktivitu, ktorá je nám príjemná a ktorá nám pomôže „odpojiť sa“ od vonkajšieho sveta a stresu. Pre niekoho je to šport, pre iného hra na hudobný nástroj. Veľmi účinná je príroda. Naučme sa pravidelne chodiť do prírody a len tak tam byť. Nemusia to byť vysokohorské výstupy alebo dlhé pochody. Stačí voľná prechádzka, keď len tak vnímame svet okolo seba a proste sme.

Zmeniť životný štýl nie je len tak a nemusí sa to podariť. V akom momente by sme mali vyhľadať odbornú pomoc?

Bez zmeny životného štýlu to nepôjde nikdy. Môžeme síce vyhľadať odborníkov, ktorí nám predpíšu lieky alebo na nás budú aplikovať rôzne psychoterapeutické postupy. Ak však zásadne nezmeníme svoj život a životný štýl, naša situácia sa nezlepší. Napriek tomu áno, sú situácie, keď na to sami nestačíme a je na mieste vyhľadať odborníka. Opäť nám to najlepšie oznámia naše pocity. Cítime, že nech robíme čokoľvek, nič nefunguje. Môžeme sa tiež cítiť ako v pasci a vnímať, že jednoducho potrebujeme pomoc. Dobrým indikátorom je tiež časový faktor. Ak sa do negatívnych pocitov alebo nekončiacej únavy a vyčerpania prepadáme dlhšie ako niekoľko týždňov, je na mieste nečakať a vyhľadať nejakého odborníka z oblasti psychiatrie alebo psychológie. Nie je potrebné premýšľať, či toho alebo onoho. Odborníci oboch odborov sú schopní posúdiť, čo potrebujete, a prípadne vás poslať niekam ďalej. Dôležité je urobiť prvý krok a zájsť za odborníkom na duševné zdravie. Pamätajte, že to môže byť najdôležitejší krok, ktorý vám môže zachrániť život.

Lukáš Malý