Čo je to stres

Stres je určité napätie, tlak či záťaž v živote každého z nás. Stresové podnety sú súčasťou našej každodennosti a majú nielen negatívny, ale aj pozitívny vplyv na naše výkony. Pozitívny stres označujeme pojmom eustres, kým negatívny sa nazýva distres. Vysoká miera stresu alebo jeho dlhodobé pôsobenie neprináša nič dobré a v jeho dôsledku sa môžu objaviť nepríjemné následky v podobe choroby. Stresové faktory vyvolávajú zodpovedajúcu obrannú odpoveď organizmu, teda najrôznejšie psychické alebo fyzické reakcie, ktoré sa navonok prejavujú v podobe mnohých symptómov. Tieto symptómy môžu byť prechodného rázu, ale môžu byť takisto už príznakom rozvoja vážnejšieho ochorenia vyvolaného stresom.

Prvotnou reakciou na veľký stres, ktorý avizuje nebezpečenstvo či ohrozenie života, je boj alebo útek. Fyziologicky dôjde k prirodzenému a rýchlemu navýšeniu hladiny stresových hormónov – adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu. Práve tieto hormóny nás môžu „pekne“ potrápiť, ak sa dlhodobo poruší ich rovnováha v našom tele.

Aké sú spúšťače stresu

Čo všetko v nás môže spustiť stresovú reakciu a aké podnety sú v tejto súvislosti najčastejšie? Obvykle ide o každodenné tlaky, napríklad na výkon pri štúdiu či v zamestnaní, neistotu zárobku peňazí a finančného zabezpečenia rodiny, problémy v partnerských vzťahoch a riziko rozchodu či rozvodu. Negatívne sa podpisujú aj nepríjemné faktory vonkajšieho prostredia ako napríklad pobyt v prílišnom hluku, medzi alergénmi, medzi blikajúcimi žiarivkami, vo veľkom chlade a vlhku či v úplne neznámom prostredí, odkiaľ sa nemôžeme len tak ľahko dostať. Každého stresuje niečo iné s ohľadom na základnú výbavu človeka, teda psychickú a fyzickú odolnosť, citlivosť nervovej sústavy a predpoklady pre rozvoj rôznych fóbií a tráum.

Medzi významné spúšťače stresu patria napríklad:

maturita,
prijímacie skúšky,
svadba či rozvod,
narodenie dieťaťa,
nevera,
úmrtie v rodine,
potrat,
väčšia finančná strata a dlhy,
strata zamestnania,
chronické či vážne ochorenie,

pobyt v nemocnici,
sťahovanie,
dopravná nehoda,
dlhodobé vystavenie živelným pohromám, ekologickým katastrofám alebo vojnovým konfliktom,
strata domova,
šikana v škole či na pracovisku,
fyzické a psychické týranie,
zneužívanie,
ponižovanie.

Stres môže vyvolať aj neistota v živote a strata životnej motivácie, potom sa stresorom môže stať v podstate čokoľvek. Najhoršie sú následky veľkého a dlhodobého stresu, ktorý prežijeme od raného detstva. V týchto prípadoch spravidla dochádza k vzniku traumy.

Ako prebieha stresová reakcia

Stresová reakcia má tri fázy: poplachovú reakciu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania. V rámci poplachu sa zvyšuje aktivita sympatických nervov, vyplavujú sa hormóny drene nadobličiek – adrenalín a noradrenalín, zrýchľuje sa pulz, stúpa krvný tlak, hladina hormónu kortizolu a hladina cukru v krvi. Týmito fyziologickými procesmi sa telo úplne prirodzene pripravuje na už zmienený boj alebo útek v prípade nebezpečenstva, ktoré zaznamenáva.

Fáza adaptácie je však trochu zradná, pretože jedinec žijúci dlhodobo v strese si to niekedy ani neuvedomuje a danému stavu sa prispôsobil. To však neznamená, že náhle prestanú pôsobiť negatívne účinky stresu. Práve preto potom často úplne nečakane dochádza k psychickému zrúteniu – to keď dlhodobo nedbáme na potreby svojho tela. To žilo dlhší čas z rezerv, ktoré sa vyčerpali.

Pri dlhodobom zásobovaní tela vysokými dávkami stresových hormónov potom môže dôjsť k celkovému šoku, ktorý je dôsledkom tejto nerovnováhy hormónov. Aj posttraumatická stresová porucha má na základe vedeckých poznatkov fyziologický základ spočívajúci v narušenom procese tvorby hormónov.

Ako sa prejavuje stres

Medzi typické príznaky stresu patria:

únava,
sklony k depresiám a úplnej pasivite,
strata životnej motivácie a nechuť púšťať sa do čohokoľvek nového,
strata záujmu o svoje okolie,
ľahká rozrušiteľnosť a podráždenosť,
zrýchlenie tepu a zvýšenie krvného tlaku aj hladiny cukru v krvi,
arytmia a búšenie srdca,
tras, kŕče, pocity mravčenia pokožky,
mdloby,
bolesti chrbta,
sklony k hnačkám či, naopak, k zápche,

bolesť hlavy,
bolesť žalúdka,
ekzém a svrbenie pokožky,
mozgová hmla,
pocit tiesne na hrudi a nemožnosť sa nadýchnuť,
slabosť v končatinách,
pocity konkrétneho strachu alebo nedefinovateľnej úzkosti,
silnejšie prejavy emócií ako plač, hnev, krik,
výbuchy zlosti alebo, naopak, rezignácia a uzavretosť,
strata sexuálneho záujmu,
problémy so sústredením a rozhodovaním,
neurotické prejavy, nepokoj a poruchy spánku.

Tieto príznaky, obzvlášť ak sú dlhodobo prehliadané, môžu viesť k vzniku psychosomatických ochorení, duševnému či fyzickému vyčerpaniu a k ďalším závažnejším následkom stresu, napríklad v podobe civilizačných či autoimunitných ochorení.

Dôsledky dlhodobého pôsobenia stresu

Dlhodobo zvýšené hladiny hormónu kortizolu môžu vyvolať rozvoj diabetu 2. typu, spôsobovať priberanie, podporovať vznik osteoporózy alebo náhleho infarktu či cievnej mozgovej príhody. Hrozí tiež závislosť od alkoholu, cigariet či iných drog, pomocou nich si niektorí ľudia chronický stres kompenzujú. Nadmerné fajčenie a pitie alkoholu však vedie k riziku rozvoja ďalších zdravotných problémov vrátane rakoviny pankreasu alebo pľúc.

Veľmi často sa v dôsledku dlhodobého vystavenia organizmu stresu stretávame s prejavmi psychosomatického ochorenia. Môže ísť o:

Úplne bežné sú poruchy v sexuálnej oblasti, napríklad strata libida alebo poruchy erekcie. Vplyvom prejedania, ktoré môže kompenzovať stres, dochádza k nadváhe či obezite a z nich vyplývajúcim zdravotným rizikám.

Častým následkom stresu sú psychologické a psychiatrické diagnózy, napríklad:

V krajnom prípade hrozí jedincovi vystavenému silnému a dlhodobému stresu úplná strata životnej motivácie, zmyslu života a vôle, takže sa môže uchýliť až k úvahám či dokonca pokusu o samovraždu.

Prevencia stresu v každodennom živote

Ako sa účinne brániť stresu a nedovoliť mu, aby negatívne ovplyvňoval váš život? Jedným z požiadaviek zamestnávateľov pri prijímaní na rôzne pracovné miesta je odolnosť proti stresu. Ak patríte medzi silné osobnosti, ktoré dokážu zvládať bežný stres na jednotku, môžete si pogratulovať. Ak však viete, že vaša nervová sústava je citlivejšia alebo napríklad riešite následky traumy z detstva, skúste k sebe pristupovať s maximálnym rešpektom a úplne bez výčitiek sa stresu vyhýbajte, ako len môžete. Zariaďte si svoj život tak, aby ste stres stretávali, pokiaľ možno, v obmedzenej miere. Citlivosť voči stresu je totiž obzvlášť vysoká u osôb, ktoré sa už v minulosti s jeho dramatickými účinkami na svoj organizmus stretli.

V prvom rade je potrebné zvoliť si také zamestnanie, ktoré vás baví a príliš nestresuje. Určite by ste sa mali vyhnúť nočným zmenám alebo takej práci, ktorá si vyžaduje vysokú odolnosť proti stresu. Ďalej je nutné zariadiť si pokoj a pohodu doma, takže sa snažte prispôsobiť si všetky okolnosti svojho života tak, aby ste boli vystavení stresujúcim situáciám čo najmenej. Ak vás stresuje každodenná jazda autom do práce a trpíte za volantom úzkosťou, jednoducho sami autom nejazdite a vyberajte si iné spôsoby dopravy. Dôležitá je všímavosť voči vlastnému telu a svojim pocitom, tzv. mindfulness. Naučte sa s ňou pracovať, veľmi vám to pomôže.

Nájdite si drobné každodenné radosti, ktoré vám pomôžu navodiť pokoj:

V rámci prevencie stresu tiež fungujú domáce rituály, dostatok spánku – aspoň šesť až osem hodín denne a ideálne s pravidelným líhaním a vstávaním v konkrétnom čase, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu a zdravá strava. Tiež je potrebné nezabúdať na pitný režim, najlepšia je čistá voda bez bubliniek alebo upokojujúce bylinkové čaje navodzujúce pohodu.

Ako zvládnuť stres

Pokiaľ k vám aj napriek všetkým preventívnym opatreniam zavíta stres so všetkými svojimi negatívnymi dôsledkami, je potrebné mu čeliť a nenechať ho, aby vás ovládol. Prvým krokom je uvedomiť si, že ste v strese a že na vás isté okolnosti pôsobia negatívne. Pre množstvo ľudí je to ťažko rozpoznateľné a stres nevedomky prijmú do svojich životov. Až vo chvíli, keď sa zrútia, spätne začnú pátrať po konkrétnych spúšťačoch stresu.

Hneď ako na sebe pocítite prvé negatívne dôsledky stresu, premýšľajte nad tým, či sa dá z tejto stresujúcej situácie čo najrýchlejšie dostať. Ak to nie je možné a musíte napríklad dopísať diplomovú prácu, zvládnuť drogovú závislosť svojho dieťaťa, čeliť sexuálnym útokom šéfa alebo sa vyrovnať so smrťou svojich rodičov, potom je určite namieste vyhľadať psychologickú pomoc, kde si možno uľaviť cielenou psychoterapiou, najmä kognitívnou behaviorálnou terapiou. Pomôcť môže aj poradenstvo alebo už vyššie zmienený mindfulness, čo je metóda umožňujúca lepšie si uvedomovať vlastné pocity a vnímať svoje telo v danom okamihu.

Pri zvládaní stresu sa odporúča: