Čo je to úzkosť

Úzkosť je prirodzená obranná reakcia organizmu na stres. Patrí medzi adaptačné mechanizmy, ktoré nám pomáhajú prispôsobiť sa v situáciách mimo svojej komfortnej zóny a často nás motivujú k zvládnutiu mnohých životných výziev. Dlhodobá a intenzívna úzkosť však nie je v poriadku a patrí už k patologickým javom a poruchám.

Úzkosť niekedy býva ťažko definovateľná, aj keď ju cítime a prejavuje sa u nás cez najrôznejšie fyzické symptómy, nemusíme mať jasnú predstavu o tom, čo konkrétne ju spôsobuje. Úzkostné poruchy totiž často nemajú zodpovedajúce stresové podnety a vznikajú aj bez zjavných a jasne rozpoznateľných príčin.

Aké rozlišujeme úzkostné poruchy

Úzkostných porúch existuje celý rad. Patria medzi ne napríklad:

Generalizovaná úzkostná porucha. Ide o chronickú úzkosť, ktorá trvá aspoň šesť mesiacov a nie je sprevádzaná panickými atakmi. Väčšinou sa vyskytuje vo väčšej miere u žien a prejavuje sa napríklad ako obava z budúcnosti sprevádzaná psychickým vyčerpaním z neustálych starostí.
Obsedantno-kompulzívna porucha (vtieravé myšlienky a nutkavé správanie). Ide o veľmi časté úzkostné poruchy, pre ktoré sú charakteristické tzv. vtieravé myšlienky (obsesie) a nutkavé opakujúce sa správanie (kompulzia). Pacient sa napríklad mnohokrát vracia domov a kontroluje, či skutočne zamkol, zhasol či vypol plynový varič.
Panická porucha (silné záchvaty úzkosti). Táto porucha je definovaná ako náhle vzniknuté záchvaty úzkosti a paniky rôznej intenzity, ktoré trvajú len krátku chvíľu, spravidla od 5 do 20 minút. Objavuje sa častejšie u žien a mladých osôb. Dochádza k veľmi silnej úzkosti, ktorá môže spôsobiť až fyzický kolaps a prejavuje sa mnohými sprievodnými symptómami, ktoré môžu vyvolať zdanie infarktu, mozgovej príhody alebo epileptického záchvatu. Stav môžu sprevádzať kŕče, strach zo smrti, pocity na omdlenie či krátkodobá strata vedomia.
Sociálna fóbia. Táto fóbia môže potrápiť už mladistvých a dospievajúcich, ktorí sa snažia sociálne adaptovať a komunikovať so svojimi vrstovníkmi. U citlivých osôb so zníženým sebavedomím alebo prípadnými komplexmi však dochádza k veľkej neistote a úzkosti pri kontakte so svojím okolím a v najrôznejších sociálnych situáciách. Príčiny môžu byť, samozrejme, rôznorodé. Pomáha psychoterapia a adaptácia na vonkajšie prostredie, často sa však títo ľudia stávajú veľmi uzavretými voči okolitému svetu. Navyše sa vyhýbajú situáciám, ktoré sú pre nich veľmi stresujúce, i keď ide napríklad len o to hovoriť s niekým na verejnosti alebo zájsť si niečo vybaviť.
Špecifické fóbie (napríklad klaustrofóbia, agorafóbia a pod.). Fóbie predstavujú konkrétny strach z vecí, zvierat alebo situácií a dokážu človeka intenzitou úzkosti až ochromiť. Ich príčiny sú ťažko rozpoznateľné, niekedy súvisia s traumou. S fóbiami dokáže opäť účinne pracovať psychoterapia.
Zmiešaná úzkostne depresívna porucha. Táto porucha sa prejavuje jednak príznakmi úzkosti, ako aj depresie. Chorý má nepríjemné pocity, že nič nezvláda, je neužitočný a na budúcnosť sa díva veľmi negatívne. Tieto ťažkosti bývajú chronické.
Akútna reakcia na stres. Táto reakcia trvá niekoľko hodín až dní. Najprv sa prejavuje určitou stuhnutosťou a neschopnosťou pohybu alebo, naopak, neprimeranou aktivitou. Naše správanie je sprevádzané intenzívnymi prejavmi emócií (hnev, zúfalstvo, beznádej).
Posttraumatická stresová porucha. Táto úzkostná porucha sa rozvíja následkom veľmi silného stresu a vzniku traumy, napríklad po prepadnutí, vážnej dopravnej nehode, pri ktorej zahynie niekto blízky, v dôsledku sexuálneho násilia, únosu atď. Spúšťačom môže byť akákoľvek trauma, ktorá nám znemožňuje žiť ďalej bez toho, aby sme neustále mysleli na prebehnutú stresovú udalosť. Ťažkosti môžu trvať celé roky, porucha sa rozvíja počas až šiestich mesiacov od daného incidentu. V dôsledku traumy si prechádzame prirodzenými obrannými mechanizmami, napríklad popieraním udalosti alebo dočasným vytesnením cez fázu premietania a obviňovania, či sme udalosti mohli, alebo nemohli zabrániť. Traumatizujúci incident sa však neustále vracia v predstavách a v snoch, prežívame paniku a strach z reálneho života, dostavujú sa iracionálne nutkavé myšlienky, že by sa situácia mohla opakovať atď. To všetko spôsobuje psychickú trýzeň s mnohými psychickými a fyzickými symptómami a následkami narušujúcimi prirodzený a úplne normálny beh života.
Porucha prispôsobenia (krátkodobo pretrváva po nepriaznivej stresujúcej situácii). Ťažkosti sa prejavujú asi mesiac po danej udalosti a môžu sa svojimi prejavmi rôzniť, môže ísť o depresívne, úzkostné prejavy či poruchy správania.

Príčiny vzniku úzkosti

Vedci zistili, že väčšinovo sa úzkosť prejavuje u žien a môže byť spôsobená tiež užívaním niektorých liekov, najmä návykových látok, keď je úzkosť v podstate priamym dôsledkom intoxikácie či abstinenčných príznakov. Okrem toho však býva adekvátnou reakciou na stresové faktory v našom živote a jednou z možných príčin sú aj niektoré ochorenia, napríklad hormonálne poruchy a ochorenia štítnej žľazy. Ide okrem iného o hormonálnu nerovnováhu v prípade hypotyreózy (znížená funkcia štítnej žľazy) i hypertyreózy (zvýšená funkcia štítnej žľazy) alebo tiež o nedostatok hormónov serotonínu a dopamínu. Úplne bežne potom úzkosti súvisia s najrôznejšími duševnými poruchami a psychózami. V priebehu úzkosti dochádza k zníženiu hormónov serotonínu a dopamínu, ktoré zodpovedajú za našu dobrú náladu a motiváciu k výkonom, preto sú pri úzkostných poruchách tieto deficity viditeľné.

Spúšťačom úzkosti môžu byť akútne stresové situácie, nedostatok spánku, strach z budúcnosti či strach o svojich blízkych vplyvom traumatizujúcich udalostí. Niektorí ľudia sú však úzkostnejší a s chronickou úzkosťou zápasia po celý život, úzkosti potom u nich môžu spustiť aj nepatrné alebo ťažko rozpoznateľné podnety. Napriek tomu vždy stojí za to s príčinami týchto ťažkostí psychoterapeuticky pracovať. Úzkostní ľudia sa cielene vyhýbajú niektorým situáciám, pretože vedia, že v nich vzbudzujú tento typ pocitov. S úzkosťou treba tiež pracovať v prípade autistických osôb vrátane tých s vysoko funkčným autizmom, ktoré môžu pociťovať silnú úzkosť mimo svojej komfortnej zóny.

Príznaky úzkosti

Medzi typické príznaky úzkosti patria:

tras, pocit chladu, brnenie končatín, ihly v koži,
závraty, pocity na omdletie, točenie hlavy,
pocit, akoby vám behal mráz po chrbte,
zvieranie pri srdci alebo v oblasti žalúdka,
zrýchlený tep a búšenie srdca,
sucho v ústach a pocit smädu, nemožnosť prehovoriť,
pocit gumových končatín a paralýza,

pocit dychovej tiesne a nemožnosť sa nadýchnuť,
pocit hrče v hrdle,
hyperventilácia (zrýchlené dýchanie),
poruchy spánku,
studený pot,
strach zo straty vedomia.

Zažili ste niekedy stav, keď vám po chrbte smerom od hlavy a krku behali tisíce bodavých ihiel? Mali ste pocit, že máte v žalúdku zabodnutý nôž a bojíte sa, že úplne stratíte vedomie a spadnete na zem ako gumový panák? Potom išlo o záchvat úzkosti.

Ako predchádzať úzkosti a panickým atakom

Úzkosti prichádzajú plazivo a vznikajú náhle – často aj bez zjavného zodpovedajúceho a jasne rozpoznateľného vonkajšieho podnetu, a preto sú zákerné. Životný štýl citlivejších osôb by preto mal byť prispôsobený týmto rizikám. V prvom rade pomáha eliminovať čo najviac negatívnych stresových faktorov v živote a potom je dobré zamerať sa tiež na pestovanie odolnosti proti stresu.

Úzkostní ľudia dokážu so svojou úzkosťou pracovať tak, že sa cielene vyhýbajú situáciám mimo svojej komfortnej zóny, ktoré v nich práve úzkostné stavy vyvolávajú. To však nie je vždy možné, preto si úzkosť často vyžaduje psychoterapiu a psychiatrickú liečbu v podobe užívania psychofarmák. Navyše vyhýbanie sa rôznym situáciám značne obmedzuje náš život, preto je dobré aj s týmto v rámci psychoterapie pracovať. Čo všetko môžete pre seba urobiť, aby ste predchádzali úzkostiam alebo sa ich naučili sami zvládať?

Tipy a rady pre prevenciu zvládania úzkostí:

dbajte na zdravú životosprávu a dostatočný pitný režim,
choďte skoro spať, vždy v rovnakom čase, a snažte sa spať osem hodín denne,
venujte sa pravidelnému cvičeniu a pohybu na čerstvom vzduchu,
vyhnite sa alkoholu, nikotínu a kofeínu, ktoré majú negatívny vplyv na našu nervovú sústavu,
vyhýbajte sa užívaniu návykových liekov,
vyhýbajte sa situáciám, ktoré vás stresujú, ale pracujte s možnosťami, ako sa príliš neobmedzovať,
nastavte si hranice a rituály, ktoré vám pomôžu cítiť sa v bezpečí,
dodržiavajte pevne stanovený denný režim a nevystavujte sa veľkým zmenám,

nepreceňujte svoje sily a naučte sa druhým ľuďom hovoriť NIE,
nebráňte sa užívaniu bylinnej liečby,
nažte sa mať v strave dostatok vitamínov skupiny B a horčíka, omega-3 mastných kyselín, vitamínu D a upokojujúce aminokyseliny GABA a tryptofánu podporujúceho tvorbu hormónu serotonín,
začnite chodiť na psychoterapiu,
venujte sa v priebehu dňa tomu, čo vás teší a nezabúdajte na svoje koníčky,
vyskúšajte meditačné techniky a prácu s dychom.

Terapia úzkostných porúch

V prípade diagnostikovaných úzkostných porúch, keď už nezvládnete situáciu sami, sa nevyhnete psychiatrickej liečbe. Tá v ťažších prípadoch spočíva v cielenej medikácii a krátkodobom podávaní anxiolytík, teda liekov proti úzkosti, ktoré však vyvolávajú závislosť, alebo moderných antidepresív, ktoré možno užívať dlhodobo. Niekedy sa ponúkajú tiež antihistaminiká, ktoré pomáhajú tlmiť neprimerané úzkostné reakcie a podporujú dobrý spánok bez toho, aby od týchto liekov vznikala závislosť.

V prvom rade by vám však lekár mal ponúknuť psychoterapiu, vhodná je kognitívna behaviorálna terapia, rôzne dynamické psychoterapeutické postupy a učenie techniky mindfulness. Táto technika umožňuje väčšiu všímavosť voči vlastnému telu a pocitom, čo vám pomôže včas rozpoznať, čo sa deje a prečo. Vďaka tomuto návodu sa potom ľahšie naučíte svojim úzkostiam nielen rozumieť, ale tiež predchádzať. Hneď ako sa úzkosť dostaví, človek by mal cielene vedieť rozpoznať, ako sa cíti a prečo, čo v tejto chvíli môže pre seba urobiť, aby neprepadol panike. Techniky zvládania úzkostí sú veľmi dôležité hlavne pre mladých ľudí, ktorí sú pod tlakom súčasných nárokov na výkon alebo očakávania spoločnosti, a tiež v prípade straty životného záujmu a zmyslu života.

Zdroje:

https://www.healthline.com/nutrition/16-ways-relieve-stress-anxiety#3.-Minimize-phone-use-and-screen-time
Rüegg J. C. Mozek, duše a tělo. Portál, Praha 2020.
https://www.medicalnewstoday.com/articles/323454
https://www.healthdirect.gov.au/anxiety
https://www.healthline.com/health/anxiety
https://www.healthline.com/health/anxiety-symptoms#symptoms
https://psychiatrie.lf1.cuni.cz/file/6055/uzkostne-poruchy.pdf
https://www.wikiskripta.eu/w/%C3%9Azkostn%C3%A9_poruchy