V ktorom veku sme najspokojnejší?

Už ste svoje najspokojnejšie obdobie prežili, alebo vás ešte len čaká? Poďme si ukázať, čo hovoria doterajšie vedecké poznatky!

Šťastie a spokojnosť je komodita, za ktorou sa mnoho ľudí naháňa a ktorú by chceli dosiahnuť. A nech už to pre každého z nás znamená čokoľvek, priali by sme si tak náš život prežiť. Premýšľali ste už niekedy nad tým, či vás tie dobré roky ešte len čakajú, alebo ich už máte za sebou? Je najlepším obdobím detstvo, keď ešte nemáte žiadne povinnosti a môžete sa iba hrať? Alebo je to dospievanie, keď objavujete mnohé prvýkrát a zážitky sú plné emócií? A čo dospelosť, keď si už konečne môžete robiť, čo chcete? Alebo skôr narodenie detí a sledovanie toho, ako rastú? Alebo uprednostňujete múdru starobu s poznaním svojich kvalít a limitov?

Kto má väčšiu šancu na šťastie?

Výskumy zaoberajúce sa najspokojnejším vekom síce existujú, ale rozchádzajú sa vo svojich výsledkoch. Napriek tomu máme určité aspekty, ktoré zvyšujú našu šancu na šťastie. Niektoré ovplyvniť môžete, iné nie.

Pohlavie – ženy bývajú so životom spokojnejšie než muži.
Zdravie – nikoho asi neprekvapí prepojenie spokojnosti so zdravím.
Spoločenská trieda – ľudia zo slabších socioekonomických pomerov majú väčšie riziko vzniku psychických ochorení, ako je napríklad depresia.
Baby boom – pokiaľ ste sa narodili v čase zvýšenej pôrodnosti, môže byť ťažšie uspieť v oblastiach, ktoré vás zaujímajú. To dokáže byť frustrujúce.
Vzťah – ľudia vo vzťahu hodnotia svoj život priaznivejšie než tí, ktorí žijú či žili sami.
Deti – že je život naplnený, len keď sa stanete rodičmi? Opak je pravdou!

U-krivka

Podľa štúdie z Brookings Institutu sa dá životná spokojnosť vyjadriť ako písmeno U. Spodná časť krivky, čiže najnižšia hladina šťastia sa nachádza medzi 40.– 60. rokom života. Potom sa krivka obracia a naša spokojnosť opäť stúpa. Ľudia okolo 80 a starší sú jedni z najšťastnejších. Toto zistenie nepodporuje našu predstavu staroby, ktorú máme spojenú s depresiou, osamelosťou a chorobami. Je pravda, že podmienky pre život sa nezlepšujú. Mení sa však náš náhľad na ne. V tomto veku omnoho ľahšie dokážeme veci prijať také, aké sú. Uvedomujeme si svoju konečnosť, a tak si dokážeme užívať veci, ktoré za to naozaj stoja. Nie sme nútení balansovať medzi rodinou a kariérou. Nemáme už potrebu usilovať sa o povýšenie alebo plniť očakávania niekoho iného. Postupne sme získali životnú istotu a sebavedomie. A tiež sme si uvedomili, že straty a sklamania k životu patria, a preto sa z nich hneď nezrútime.

Obrátená U-krivka

Podľa retrospektívnej štúdie publikovanej v časopise Social Indicators Research má krivka U obrátený tvar a najšťastnejší sme, naopak, medzi 30. – 34. rokom života. Autori výskumu argumentujú tým, že práve pohľad späť nám dokáže presnejšie reflektovať naše pocity než ich vyhodnocovanie v prítomnom čase. I keď tento vek máme spojený s náročnosťou a balansovaním medzi zaistením bývania, rodinou a kariérou, spätne naň spomíname ako na ten najviac naplnený. A nemusíme zúfať, spokojnosť pretrváva aj do stredného veku. Dokonca sa ukázalo, že obdobnú mieru spokojnosti zažívame počas dvoch životných dekád.

Životy ľudí sú natoľko individuálne a plné nepredvídateľných situácií, že je lepšie nečakať na vysnené životné obdobie, ale naučiť sa prežívať život viac tu a teraz. Nikdy neviete, či lepšie už nebolo. A niektoré veci nezmeníte, zmeniť môžete len svoj prístup k nim. Oslavujte každodennosť a všednosť. Nakoniec to je to, čo tvorí väčšinu vášho bytia.

(rhl)

Zdroje a použitá literatúra: